To sú paradoxy!

(3. 4. 2000)

Pred časom sa švédska štátna telekomunikačná firma Telia chcela zlúčiť s podobnou nórskou štátnou firmou Telenor. A zlúčený, v podstate štátny švédsko-nórsky podnik, sa chcel zúčastniť aj privatizácie Slovenských Telekomunikácií. Ak by tender vyhrali, ta vlastne naša privatizácia by bola predajom nášho štátneho majetku do rúk aj iných štátov, v tomto prípade švédskeho a nórskeho. To sú ale paradoxy! Ale na Slovensku je to tak. Najnovšie sa švédska vláda rozhodla časť akcií Telie predať na svojej burze s tým, že chcú, aby to boli "ľudové" akcie, nech si ich môže kúpiť hociktorý švédsky občan. ak by pôvodný scenár vyšiel a akcie Telia sa predávali až po predaji akcií ST spoločnému švédsko-nórskemu podniku, paradoxy by pokračovali. Hociktorý švédsky drevorubač by takto sprostredkovanie mohlo mať podiel na slovenskom strategickom podniku. Na rozdiel od slovenského občana. Jediná výnimka by bola, ak by si slovenský občan kúpil na švédskom akciovom trhu akcie Telie. Aj keď tento scenár nevyšiel, tento model je ešte stále reálny, ak v tendroch na predaje podielov v našich podnikoch uspejú zahraničné štátne firmy. Samozrejme, že my to budeme stále nazývať privatizáciou. Aj to sa môže stať, že akcie pôvodne štátnych firiem si budú môcť kúpiť aj ich občania. U nás to zatiaľ vyzerá tak, že slovenský občan si akcie slovenských strategických podnikov nebude môcť kúpiť. Taký je totiž zámer slovenskej vlády. Potom, ak sa naše strategické podniky majú ocitnúť vo vlastníctve iných štátov prípadne ich občanov, je na mieste zopár otázok. Aký je skutočný zmysel takejto "privatizácie"? A vlastne koho je to vláda, komu slúži? Zdá sa, že slovenským občanom už ani nie.

Ivan Sedlár