006vitazstvo

Kým väčšinou sa naša vláda chváli takými časťami hodnotení medzinárodných finančných inštitúcií, ako je napríklad: SR dosiahlo významný pokrok pri stabilizácii ekonomiky, v reštrukturalizácii bánk a podobne, pri varovaniach, ktoré znejú: neprejedať výnosy z privatizácie, ale nasmerovať ich povedzme na umorenie zahraničného dlhu a rozvojové programy, je to zasa opačne. O tých sa väčšinou mlčí, lebo nezapadajú do celkovej koncepcie vládnej politickej propagandy, najmä teraz v čase eufórie z prijatia do OECD. Alebo ak aj sú zverejnené, minimálne ich nik z oficiálnych predstaviteľov nekomentuje. Inak to nie je ani v prípade posledného hodnotenia slovenskej ekonomiky Radou výkonných riaditeľov Medzinárodného menového fondu, kde sa na problém použitia výnosov z privatizácie výslovne upozorňuje. Pritom nevedno, čo viedlo tieto medzinárodné finančné autority k tomuto varovaniu, či táto veta odznela ako štandardná súčasť hodnotenia a odporúčaní všetkým reformným krajinám, alebo išlo o osobitný názor určený špeciálne pre Slovensko, vyslovený na základe poznania snáh slovenských ministrov. Podľa našej reality sa žiada povedať, že možný je len druhý variant. Potom je však jasné, že slovenská vláda aspoň v tejto časti nepostupuje a nemieni postupovať v súlade s odporúčaniami Medzinárodného menového fondu.

Táto situácia úzko korešponduje s nedávno vyslovenými úvahami ministerky financií B. Schmögnerovej o získaní štrukturálnej pôžičky EFSAL od Svetovej banky. Tá, ako je zrejmé, je vždy kombinovaná, s úverom od MMF. V jeho prípade sa naša finančná generalita dohodla, že už nepotrebujeme tvrdý stand by úver (čo je napokon správne), ale stačí nám najmäkší program MMF, tzv. Staff monitoring programme. Ministerka sa netají tým, že jeho výhodnosť pre SR spočíva najmú v tom, že hospodárske ciele pri tomto druhu pôžičky si určí vláda sama a nebudú podliehať schváleniu Rady riaditeľov MMF. Práve tieto podmienky zapadajú do protirečivej situácie okolo vynosov z privatizácie. Ak vláda tento úver dostane, MMF bude mať o jeden nástroj menej na to, aby tlačilo na SR v otázke použitia privatizačných výnosov. Možno teda povedať, že sme “vyzreli” na MMF? Nejde o to, ako takticky vyspelý je tento krok o M. Dzurindu a spol. Dôležitá je sama podstata problému: výnosy z privatizácie môžeme prejesť len raz, kým pri investíciách do ozdravovacích programov by boli štartom k lepším časom. V tom je tragédia nášho prípadného malého víťazstva nad MMF.

Peter Višváder