Sezónnosť priorít

(9. 8. 2000)

Pondelková porada ekonomických ministrov mala možno väčší význam, ako sa na prvý pohľad zdá. Rozdelením výnosov z privatizácie Slovenských Telekomunikácií a schválením ďalšieho privatizačného balíka podnikov odobrila doterajšiu rozpočtovú nenásytnosť ministrov pri prejedaní výnosov z privatizácie. Vážny je ten fakt, že svojim konaním ekonomickí ministri schválili princíp, podľa ktorého ani v rezorte nemusí byť “poupratované” na to, aby dostal peniaze z privatizácie. Stačí, aby razantne prepukli problémy a to je vládou všeobecne uznaný dôvod na nové nalievanie peňazí. Klasickou ukážkou tejto teórie je zdravotníctvo. Alebo školstvo s jeho plochými strechami a obnovou budov. Dokonca podpredseda vlády I. Mikloš vyslovil za všetkým ministrov myšlienku, že z privatizácie ďalších podnikov pribudnú na delenie nové výnosy. Tým upokojil kolegov a vo vzťahu k reformám ich demoralizoval.

Že peniaze naozaj budú, to dokazuje v pondelok prerokovaných 29 privatizačných podnikov na predaj. Vláda akoby nabrala nový dych. Stalo sa tak po tom, čo ju schodok štátneho rozpočtu varoval svojim skokom do mínusu o 9 mld. Sk. Pritom pred predložením privatizačných projektov sa nik nenamáhal dokazovať auditom, či by tieto podniky nemohli efektívne fungovať aj pod štátnou kuratelou. Motív tzv. totálnej (keď všetko čo je štátne je zlé a efektívne neriaditeľné…) a rýchlej privatizácie je teda jasný: okrem provízií politikov je to snaha získavať peniaze do rozpočtu. Zosilnie najmä o rok, keď sa koalícia pred voľbami bude potrebovať blysnúť výsledkami a bezproblémovým rozpočtom. Vtedy sa do úzadia dostanú aj hlasy medzinárodných odborníkov a inštitúcií, ktoré nás za tento postup kritizujú. Čo tam po nich, vtedy bude sezóna iných priorít.

Peter Višváder