Odlišné názory členov EÚ na výšku nákladov, ktoré súvisia s integráciou nových krajín, sa prekonajú v náročných rokovaniach a nemali by oddialiť rozširovanie EÚ, vyhlásil v Štokholme švédsky premiér G. Persson. „Myslím, že rozširovanie EÚ bude prebiehať podľa plánu. Nikto si však nemyslí, že k tomu dospejeme bez náročných rokovaní. (...) Nakoniec budeme čeliť krízam a chaosu, povedal. Kandidáti na vstup do EÚ v roku 2004 v súčasnosti rokujú o výške finančnej pomoci pre poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj, ktorú od EÚ dostanú. Výšku celkových nákladov, spojených so vstupom kandidátov do únie, EK odhaduje na 40 miliárd eur, čo však kandidátske krajiny považujú za diskrimináciu. Podľa Perssona rokovania o výške nákladov budú náročné, keďže dotácie do poľnohospodárstva a pre regionálny rozvoj „stoja dosť peňazí. Švédsky premiér pritom zdôraznil, že sa nesmie stať, aby účet uhradilo Švédsko a Nemecko.

Návrh radikálnej reformy EÚ, ktorý v holandskom Haagu zverejnil britský šéf diplomacie J. Straw, vyvolal na britských ostrovoch rozruch. Straw totiž podporil myšlienku vytvorenia akejsi Ústavy EÚ a vyslovil sa aj za výraznejšie väčšinové hlasovanie v rámci európskeho spoločenstva.

Konvent o budúcnosti EÚ, ktorý začne pracovať tento týždeň, by mal prijať pragmatický prístup a nemal by skĺznuť k riešeniu abstraktných otázok. Myslí si to bývalý predseda EP Klaus Hänsch. Chcem, aby sme zaujali pragmatický prístup a diskutovali o významných veciach, ako o zahraničnej politike EÚ, úlohe EK, rozdelení právomocí medzi štáty a inštitúcie. Ak to vyústi do federálnejšej Európy, nech to tak je,“ povedal.